Klietka je naštvaná, že si s nikým v práci nerozumie, musia spolu riešiť nejaké projekty, vládne medzi nimi nedorozumenie, kolegovia nevedia nájsť spoločnú reč. Každý návrh mojej klientky je kolegami znegovaný. Má pocit, že rozpráva tatársky a nikto jej nerozumie. Vysvetľuje niečo celé hodiny na poradách a aj tak nevedia dôjsť k nejakému spoločnému výsledku.
Oťukávali sme hnev, zlosť, bezmocť, že je toho strašne veľa, že si pripadá ako idiot. Stále musí niečo vysvetľovať a nikto jej nerozumie. Klientka neznáša prehru, slabochov, idiotov, nevie pochopiť, ako sa niekto môže vzdať, ona sa nikdy nevzdá, stále bude bojovať. Ak by vzdala boj, tak by rezignovala, zlomila by sa a to ona nesmie, musí stále bojovať o seba, svoje názory...
Otázkami som sa dopátrala, s kým vlastne bojuje. Čo znamená pre ňu prehra – jej mama už nebojuje, je skrytá alkoholička, neznáša ju za to, aj keď jej to nikdy nepovedala, stále má v sebe skrytú výčitku, že sa jej mama vzdala a že je slabá a stále sa ožiera. Klientka už ani nevie, či má svoju mamu rada a jej alkoholizmus a slabosť prehlušili jej lásku k matke. Otázka: Takže, čoho sa najviac bojíš?
Klientka to nevedela povedať, strašne sa bála, že keby prestala bojovať o svoje práva, stala by sa aj ona alkoholičkou. Dokonca sa priznala, že si sama občas dá nejaký pohárik, i keď sa ešte nikdy sama neopila. Takže ťukali sme, že klientka je alkoholička – obrovský odpor, plač až prišla obrovská úľava. Prešli sme ešte odpustenie matke, odpustenie sebe, že takto so sebou narábala.
Klientka svoju mamu už videla z miesta lásky a mala pre ňu pochopenie. Aj si dala predsavzatie, že mamu navštívi. Boj s kolegami (teda vlastne so svojim strachom zo zlyhania v sebe) už bol zažehnaný. Spadlo z nej celé napätie, ktoré si úspešne vypestovala a cítila sa veľmi uvoľnená a unavená. Pochopila, že tento celý "boj" bol o nej a jasne videla a chápala, akú konštrukciu mala v hlave a v spomienkach. Jasne videla konšteláciu v ich rodine. Už nemala potrebu bojovať. Zistila, že neexistujú nepriatelia z vonka. Zistila, že jej vlastne nikto nechce zle, ale keď bola v zajatí hnevu a nepochopenia, každú vetu chápala, že ju ohrozuje. Keďže bola klientka doma, rovno po terapii si ľahla a spala veľmi dlho a výdatne.
Terapia trvala asi 1,5 hodiny.
Po niekoľkých týždňoch sme sa stretli a pýtala som sa jej, aké výsledky priniesla terapia. Odpoveď bola, že s kolegami si všetky nedorozumenia vydiskutovali a našli spoločné riešenia. Aj doma v jej terajšej rodine sa uvolnilo napätie a jej malý skoro 2-ročný synček sa tiež upokojil a bol veselší a menej plakal. Klientka bola navštíviť svoju matku, spolu si sadli, rozprávali sao všetkom možnom a dali si k tomu pohár vína. Toto nikdy predtým neurobili. Klientka sa celkove dosť upokojila, však jasné, keď už nie je s kým bojovať.
Děti jsou pro mě dar a také určitě i pro Vás. Jedna z nejkrásnějších věcí, při které se mi chce hned smát, je slyšet dětský smích. A nemusí to být jen smích dětský. Smích je krásně nakažlivý. Možná jste viděli před časem video, které jsem sdílela na Facebooku. Jeden člověk se smál a nakazil svým smíchem celé metro. Sami víte, jaké to je příjemné, když se smějete. Proto o něm píšu podrobněji také v e-booku Limity jsou jen v naší hlavě aneb jak mít život ve svých rukách.
Naše tělo je jako počítač, ve kterém máme uložené všechny naše zážitky. Pokud jsou s nimi spjaté pozitivní nebo negativní emoce, tím silněji jsou v nás zapsány. Všichni jsme stejní, narodili jsme se čistí, krásní, dokonalí a takoví jsme i právě teď.
