Najprv sme ošetrovali cestovanie autobusom. Klientka cestuje denne do práce autobusom a ničí ju to. Párkrát sa jej stalo, že práve v autobuse zažila panické ataky, bojí sa, že sa to bude opakovať. Prešli sme všetky pocity pri cestovaní autobusom, najhoršie je pre ňu doba medzi zastávkami, má strach, že zvracia, nemá kde vystúpiť ani nevie, ako si pomôcť. Z toho dôvodu ani v práci neobeduje, aby jej v autobuse neprišlo zle a hladná príde domov a zje toho veľmi veľa, potom je jej zase zle od plnosti v žalúdku. Pre klientku je domov miesto, kde sa cíti dobre a v bezpečí. Tu sa dokáže úplne uvoľniť a vypnúť. Naopak, v práci je stále v strese a nie je uvoľnená. V poslednej dobe je jej zle už aj doma a niekedy zle spáva. Pripadá si ako v bludnom kruhu a všetko sa zhoršuje.
Má problémy s matkou, tieto považuje za neprekonateľné, neznáša ju, lebo ju stále kontroluje a stále jej hovorí, čo a ako má robiť, že si pripadá ako nesvojprávna. Keď nerobí, ako jej povie, matka ju potom kritizuje a nadáva jej. Klientka nevie, ako sa k nej má správať, raz je jej matka milá, inokedy zase nepríjemná. Klientka má otca, ale toho vidí ako kdesi ďaleko, s kým nemá blízky kontakt, ale zase párkrát jej pomohol práve otec, ked to potrebovala. Matka ju stale zráža na kolená a klientka sa pri nej necíti dobre, a ani svoju matku nemaá rada. Matka ju strašne sklamala, keď zistila, ako veľmi ňou manipuluje.
Klientka sa viac o matke baviť nechcela, mala pocit, že sa s tým nedá nič spraviť.
Od Vianoc má neustále chuť na sladké a aj si ich dopraje aj za cenu, že ju potom bolí žalúdok. Oťukali sme chute na sladké. Metódou imaginácie sme komunikovali so žalúdkom, aby nám povedal, čo mu je a ako sa cíti. Na túto metódu klientka dobre reagovala. Žalúdok jej "povedal", že je najprv strašne vyhladnutý, potom zase strašne prepchatý, že mu to nerobí dobre. A že je cez deň stále v strese. Stále sa snaží dať klientke vedieť, že nie je v poriadku, ale ona ho nepočúva. Pre klientku toto bolo zaujímavé zistenie. Na konci stretnutia, jej bolo dobre a žalúdok sa uvoľnil. Sedenie tvalo asi 1,5 hodiny.
Z celej terapie som mala pocit, akoby sme plávali len na povrchu, i keď sme "zmačkli veľa gombíkov, toho správneho sme sa nedotkli". Klientka síce odchádzala s pocitom, že ju žalúdok nebolí, ale nijako zvláštne sa necítila.
Ja sama som si potom k tomu sadla a spätne som si prechádzala v spomienkach celé sedenie, a našla som tam miesta, ktoré som si pri terapii nevšimla. Tak som klientke napisala svoje pocity. Odpovedala mi o niekolko dni, že tiež mala taká zvláštny pocit, že nič sa nestalo, ale vysadila lieky na bolesť žalúdka a zázračne prestala chuť na sladké. Klientke som navrhla ďalšiu terapiu.
Klientka prišla o 2 týždne. Pýtala som sa jej, aká je zmena po prvej terapii, hovorila, že jej je o niečo lepšie, ale stále jej býva zle. Cestovanie v autobuse už nie je také stresujúce, že ju v autobuse nebolí žalúdok, ale sa jej točí hlava a pri nastupovaní má nejaký čudný nepríjemný pocit.
Na minulom stretnutí som si nevšimla vetu, že ju jej matka sklamala, tak som sa chcela venovať tejto vete. Aj to spustilo celú škálu pocitov. V jej slovách som si všimla slová jej vnútorného hlasu. Ten hovoril: mala by si...
Tak som s ňou pracovala pomocou vnútorného hlasu. Klientka si hlas lokalizovala na boku v hlave. Povedala som jej, nech ho presunie do hrdla. Reagovala s prekvapením, tak jej vravím, že kde inde by mal byť hlas, ak nie v hrdle, tam je jeho miesto, nie v hlave. Ďalej som jej povedala, že keď sme boli malé deti, náš vnútorný hlas bol v hrdle, ale potom z rôznych dôvodov vplyvom stresu z hrdla odišie kdesi do hlavy a jeho pôsobenie sa zúžilo na niekoľko viet. Malinké dieťa, keď potrebuje plakať, tak plače, keď sa potrebuje smiať, tak sa smeje. Nikto mu nehovorí, že teraz nesmie plakať, alebo teraz sa nesmie smiať. Toto sa však neskôr úspešne naučí :-(
Vnútornému hlasu klientky sa v hrdle nepáčilo. Spravili sme niečo ako konferenčný hovor, kde sme sa rozprávali traja: ja, klientka a jej vnútorný hlas. Oslovovala som klientkin vnútorný hlas a pýtala som sa ho, ako sa cíti, čo by chcel a pritom som ťukala na klientku pri nepríjemných pocitoch jej hlasu, kým tie pocity nepovolili. Hlasu sme oznámili, že odnes bude tu v hrdle, že tu je jeho miesto a že mu zmeníme vety, ktoré bude klientke hovoriť. Ubezpečila som ho, že ho nechcem zničiť, ani vyhodiť, iba od neho chceme, aby sa dobre usídlil v hrdle a vety, ktoré bude používať, budú vety podpory. Hlasu sa to nepáčilo, veľmi sa toho bál, oťukali sme jeho strachy z novej funkcie. Klientka ďalej našla, že vnútorný hlas mal aj ďalšiu veľmi dôležitú fuknciu - okrem toho, že klientke stále hovoril, čo by mala a nemala, povydával príkazy celému telu, aby sa stiahol žalúdok, stuhli všetky svaly, aby jej stále v hlave znel poplach: pozor, ohrozenie... Oťukali sme všetky symptómy. Zistili sme, že keď je hlas v hrdle, a používa slová podpory, tak keď klientka vidí zvonku ohrozenie, tak žalúdok ostal pokojný, svaly na tele nestuhli a poplach v hlave zmizol. Vnútornému hlasu sme dali ďalšiu automatickú funkciu - vysielať podporné vety pre celý organizmus. Hlas sa nakoniec v hrdle veľmi dobre cítil, a hlavne sa cítil, že je veľmi dôležitý. Ešte chcem upozorniť na podobnosť funkcie vydávať príkazy telu a funkciu štítnej žľazy. Tá má funkciu riaditeľa.
Klientka zistila, že si vlastne všetky panické ataky vytvára sama, že nie je ohrozenie zvonka, že celý poplach si spúšťa sama. Celý tento proces nazvala, že prešla obrovskou transformačnou zmenou. Klientka sa cítila veľmi dobre, že už veľmi dávno nebola takto krásne uvoľnená.
Svoji matku zrazu videla inak, i keď nevedela, či ju má rada, tak aspoň bola schopná ju akceptovať takú, aká je. Zistila, že majú toho veľa spoločného, hlavne to, ako rovnako so sebou narabajú, aké mali podobné vnútorné hlasy. Však odkiaľ ich klientka mala, kde sa ich naučila?
Sedenie trvalo asi hodinu.
Doporučenie: Nech si vždy, keď bude potrebovať, keď sa nebude dobre cítiť, nech sa porozpráva so svojím vnútorným hlasom.
Ing. Pohlodová Danka
Děti jsou pro mě dar a také určitě i pro Vás. Jedna z nejkrásnějších věcí, při které se mi chce hned smát, je slyšet dětský smích. A nemusí to být jen smích dětský. Smích je krásně nakažlivý. Možná jste viděli před časem video, které jsem sdílela na Facebooku. Jeden člověk se smál a nakazil svým smíchem celé metro. Sami víte, jaké to je příjemné, když se smějete. Proto o něm píšu podrobněji také v e-booku Limity jsou jen v naší hlavě aneb jak mít život ve svých rukách.
Naše tělo je jako počítač, ve kterém máme uložené všechny naše zážitky. Pokud jsou s nimi spjaté pozitivní nebo negativní emoce, tím silněji jsou v nás zapsány. Všichni jsme stejní, narodili jsme se čistí, krásní, dokonalí a takoví jsme i právě teď.
