Klienka (asi 40 rokov), prišla pôvodne na kraniosakrálnu terapiu a ostali sme pri "ťukaní".
Problém: fóbia z vlastnej matky. Klientka ju nemohla vidieť, ak sa aj s ňou mala stretnúť, tak si musela dať nejaké prášky na ukľudnenie. Po stretnutí ju často bolievala hlava, alebo aj rovno zvracala od bolesti žalúdka. Najhlavnejší problém boli časté migrény spojené s vracaním. Musím však povedať, že klientka už bola u liečitelov a pochodila rôzne iné medicínske a alternatívne metódy liečenia a bolo ozaj vidno, že sme sa nemuseli prelúskavať cez celý les rôznych emócií a šli sme priamo do hĺbky.
Klientka mi popísala a vysvetlila svoj vzťah k matke, ktorá je veľmi silná katolíčka a veľmi sa riadi všetkými cirkevnými pravidlami. Klientka s bratom vlastne vyrastali bez lásky a vo veľmi prisnych cirkevných pravidlách. Jej brat pred niekoľkými rokmi zomrel a klientka mu vyčítala, že ju tu nechal napospas matke. Klientka má dnes vlastnú rodinu, 3 dospelé deti, výborneho manžela. Vydala sa veľmi skoro, aby utiekla z domu. Jej matka sa však naďalej snažila, aby pokresťančila vnúčatá. Na kresťanstve nie je nič zlé, len je dobré robiť to s láskou a lásku k Bohu vyžarovať zo seba. Inak v ľuďoch narastá odpor.
Pracovali sme s obrazmi. Začali sme stretnutím s matkou. Prišlo jej zle, krútilo jej brucho. K matke cítila obrovskú nenávisť, zlosť. Spýtala som sa, čo by spravila, keby mohla pustiť všetky zábrany a svedomie.
Ubila by som ju! Strašne by som ju ubila. Do krvi!
Len jej v tom nedovolí svedomie a aj myšlienky, že k matke sa takto nemôže správat, je to jej matka, darovala jej život, vychovala ju, čo je ona za človeka... len k nej cítila obrovskú zlosť (cislo SJS 10). Klientka dobre chápala, že táto nevypustená agresivita jej spôsobovala migrény a vracania. Klietku som požiadala, nech si nájde krásnu spomienku, aby ju cítila tak, akoby ju práve teraz prežívala. A všímala si pri tom svoje telo, to krásne relaxovalo a úplne sa uvoľnilo. A opäť som ju požiadala, aby si znovu pred seba postavila svoju matku a citila k nej agresivitu. Už jej to tak nešlo. Niekoľkokrát sme prestriedali krásne spomienky a agresivitu a a naraz ju nebola vôbec schopná vytvoriť. Na záver vyšli slzy a plač - úprimná ľútosť, že má takú mamu a že ju vlastne miluje a bolí ju, že sa nevie k nej priblížiť, že má z nej hrozný strach.
Pýtam sa jej: Kde je schovaná tvoja Duša, tvoje JA?
Okamžitá odpoveď: V protiatómovom kryte!
Páči sa ti tam?
Nie, ale mám tam kľud, nič nevidím a nepočujem.
Milá Duša a budeš tam ešte dlho? Nechceš vyjsť von? Plne obsadiť svoje telo, každú časť svojho tela, každú bunku svojho tela? Je ti takto v protiatómovom kryte dobre?
Nie je, a chcela by som vyjsť von, len sa bojím.
Hovorím: To môžeš, niečo s tým strachom spravíme.
Akoby otvorila dvere na kryte a vyšla von, ale len pred dvere. Ďalej sa bojím.
Tak mi ukáž čoho?
A začala menovať a všetky strachy sme uvoľnili. V podstate dnes už ani neboli pravdivé a platili v jej detstve. Staré krivdy a nespravodlivosti.
Klietke sa neskutočne uľavilo. Oblasť solarplexu mala na začiatku akoby nehybnú, energia tam stála a stagnovala. Teraz toto miesto bolo úplne voľné, veľké, akoby tancovalo. A klientka sa cítila úžasne, ľahko a voľne.
Klientka: V pondelok mame rodinnú oslavu a mám sa stretnúť aj s mamou. Už sa nejako nebojím, len som zvedavá, či toto bude držat do pondelka - uvoľnili sme obavy.
Pri mnohých traumách je dobré zistiť, na čo sú vlastne dobré. Keby sa v našich životoch neudiali, tak by bol náš zivot iný. Každá negatívna skúsenosť má svoj pozitívny základ.
Pýtam sa klientky, že čo dobré sa udialo v jej živote len preto, že jej mama bola taka prísna, neláskavá.
Hovorí: Dala som si záväzok, že moje deti nikdy nebudú trpieť nedostatkom lásky, vdaka tomuto som velmi láskavou mamou. Nerobím na nich nátlak. Kvôli tomuto som si nebudovala kariéru, ale radšej som ostala doma s deťmi. A mám krásny vzťah s manželom. Áno, mám byť za čo mame vďačná.
Už ani neviem, ako sme prišli k tomu, že medzi klientkou a jej matkou nie je taký veľký rozdiel. Obe sú perfekcionistky. A veľmi sa snažia, aby to, čomu veria, sa v tomto svete plnilo. To je vlastne potvrdenie toho, že všetci ľudia v mojej hlave sú ja sám/sama. Tí, ktorých sa to týka by boli veľmi prekvapeni, keby zistili, ako ich vidíme.
V pondelok vecer mi klietka volala, ze stretnutie s rodinou a matkou bolo uuuuuplne perfekne, dokonca sa s mamou aj rozprávala a akoby medzi nimi vôbec nič nebolo. Žiadne bolesti brucha, migrény, kŕče, zvracania. Úplný kľud v tele. Zmenu si všimli jej deti a manžel a boli veľmi prekvapení, že ich mama - perfekcionistka - je veľmi veselá, doma si tancuje, srandičkuje a dokáže mať aj trochu neporiadku, ktorý uprace, keď sa jej bude chcieť.
Děti jsou pro mě dar a také určitě i pro Vás. Jedna z nejkrásnějších věcí, při které se mi chce hned smát, je slyšet dětský smích. A nemusí to být jen smích dětský. Smích je krásně nakažlivý. Možná jste viděli před časem video, které jsem sdílela na Facebooku. Jeden člověk se smál a nakazil svým smíchem celé metro. Sami víte, jaké to je příjemné, když se smějete. Proto o něm píšu podrobněji také v e-booku Limity jsou jen v naší hlavě aneb jak mít život ve svých rukách.
Naše tělo je jako počítač, ve kterém máme uložené všechny naše zážitky. Pokud jsou s nimi spjaté pozitivní nebo negativní emoce, tím silněji jsou v nás zapsány. Všichni jsme stejní, narodili jsme se čistí, krásní, dokonalí a takoví jsme i právě teď.
