Prišla za mnou pani (asi 40 rokov), pred rokom a niečo jej náhle zomrel manžel. Bol to v jej živote jediný človek, ktorý ju miloval a lásku jej aj vyjadroval, podporoval ju a bol pre ňu veľmi milovaným človekom a mali spolu krásny vzťah. Pani prežila obrovský šok, z ktorého sa vymaňovala len veľmi pomaly a ťažko. Každý deň plakala. Stránila sa ľudí a aj vlastné deti začali od nej bočit. Veľmi zle znášala, keď jej ľudia hovorili, že jej pomôžu a potom zistila, že od nej bočia. Veľmi ťažko znášala akékoľvek rady od ľudí, ktorí nič také nezažili. Stratila takto veľa ľudí a cítila sa veľmi sama. Dokonca dala v práci výpoveď. Ale všetko toto znášala veľmi hrdo. Okrem tohto všetkého veľmi dbala na to, aby podľa iných ľudí bola vdova ako sa patri. Záležalo jej na názore druhých ľudí.
Na začiatku sedenia som len počúvala jej príbeh a naraz som tam videla, ako si "libuje" (toto české slovo je veľmi výstižné) v tom, že je vdova. Bolo v tom nesmierne veľa sebaľútosti. Už tam smútok za manželom ani nebol v takej veťkej miere, ako to, že sa nevedela s touto novou "rolou" vysporiadat. V duchu za manželom plakala, potom mu nadávala, že ju opustil, zradil ju a nechal samu. Že sa už nikdy v zivote nenájde človek, čo by vedel tak veľmi milovať, ktorému by sa páčila taká, aká je, ktorý vedel tolerovať všetky jej chyby. Nikdy sa nikto k nej tak s láskou nesprával... Vzťah v jej primárnej rodine bol dosť studený a lásku a podporu od rodičov veľmi necítila.
Už si úplne presne napamätám, čo všetko sme ťukali a spracovávali, viem, že tam bol hnev, neprijatie, smútok, odpor, to, že zaleží na názore druhých ľudí, aj to, že je dôležitá sama pre seba... Terapiu som viedla k sebaprijatiu, k prijatiu situácie, odchodu manžela... Všetko sa zázračne uvoľnilo, keď sme pracovali na vyjadreni lásky, úcty a prijatiu seba samej. Až si dokázala povedať a cítiť, že sa prijíma so všetkým, čo ku nej patrí. Že nie je nutné, aby bola na seba prísna. Naraz sa otvorila cesta a nádej na plnohodnotný život. Robert nas učil, že každý človek má pre nás 2 darčeky a zavisí od nás, ktorý si vyberieme. Takže prišlo rozhodnutie, že darček so smútkom a plačom prepúšťa a vyberá si, ze si nechá to krásne, čo presahuje smrť. Krásne bolo, že klientka zrazu cítila manžela pri sebe. Áno, bol v jej srdiečku a to bolo žiaľom a ľútosťou uzavreté. Dala mu slobodu a sebe tiež. Odpustila mu, že zomrel. Odpustila i sebe, že bola na seba zlá, tvrdá, krutá a prisna. Výsledkom bola veľká fyzická a psychická úľava a úsmev na tvári. Pani dokázala prijať svoje deti a aj priateľov a prestalo jej záležať, či je v roli vdovy dobrá.
Děti jsou pro mě dar a také určitě i pro Vás. Jedna z nejkrásnějších věcí, při které se mi chce hned smát, je slyšet dětský smích. A nemusí to být jen smích dětský. Smích je krásně nakažlivý. Možná jste viděli před časem video, které jsem sdílela na Facebooku. Jeden člověk se smál a nakazil svým smíchem celé metro. Sami víte, jaké to je příjemné, když se smějete. Proto o něm píšu podrobněji také v e-booku Limity jsou jen v naší hlavě aneb jak mít život ve svých rukách.
Naše tělo je jako počítač, ve kterém máme uložené všechny naše zážitky. Pokud jsou s nimi spjaté pozitivní nebo negativní emoce, tím silněji jsou v nás zapsány. Všichni jsme stejní, narodili jsme se čistí, krásní, dokonalí a takoví jsme i právě teď.
