V jednom týždni som mala dvoch klientov s veľmi podobným riešením ich príbehov. Jedna bola mladá žena a druhý 14-ročný chlapec.
Klientka prišla s tým, že by chcela ošetriť a zmeniť v sebe to, že ju veľmi často dokázala nejaká krivda a nespravodlivosť doviesť do zúrivosti. Cítila sa ako ohnivý býk, hluchá, vidiaca len svoju pravdu a schopná sa za ňu biť jedno akým spôsobom. Bola schopná ľuďom škaredo vynadať. Keď ju zúrivosť prejde, potom plače a všetko je jej ľúto a ide sa ospravedlnovať. Ako motivácia niečo so sebou spraviť bolo, že čitala susedkin mail, ktorý poslala bytovému družstvu, kde sa susedka v kľude postarala o to, čo chcela povedať bytovému družstvu a pritom nepoprela seba ako človeka a ako zákazníka bytového družstva.
Ďalšou vecou, čo chcela spracovať, bolo, že ked vedie workshopy a prednáša, tak sa neuveriteľne spotí a vyčerpá sa. Že jej záleží, aby sa ľudia vzdelávali a boli múdri, aby mali lepší život. Vytáča ju, keď niekto nepočúva, alebo že sa vôbec správa ako ignorant. A keďže všetci ľudia v našich hlavách sme my sami, tak sme boli hneď pri nespokojnosti, hneve a odtiaľ je len krôčik k zúrivosti a potom plaču. Táto vnútorná práca veľmi vyčerpáva. (Mimochodom, klientka je alergik).
Začali sme pracovať a veľmi rýchlo sme boli pri zúrivosti a zlosti. Toto je veľmi dobré zneutralizovať striedaním pozitívnych a negatívnych emócií. Požiadala som ju, aby si spomenula na niečo, čo bolo v jej živote veľmi krásne. Hneď jej naskočila spomienka, v ktorej sa stretla s delfínmi. A len teraz sa rozplakala, pre zmenu od šťastia. Tu som zrazu nevedela, čo mám robiť. Očakávala som krásnu spomienku, ktorá jej telo príjemne zrelaxuje. Ale toto? Veď pri tom neuveriteľne pozitívnom šťastí bola celá v kŕči a plači. Nakoniec práve toto bolo veľmi účinné. Tak, ako bola zúrivosť a hnev veľmi silná ohnivá energia, láska k delfínom (či z delfínov?) bola veľmi silná vodná (slzy) energia. Obe silné energie sa zrútili do seba a naraz nešlo vytvoriť ani zúrivosť, ale ani kŕč a plač pri spomienke na delfínov. Ostal len čistý pocit lásky, mieru a kľudu, nech sa deje čokoľvek a viera, že všetko má riešenie.
A ja som naraz pochopila. Veľa z nás, a asi aj všetci, máme v sebe ten najkrajší obraz sveta, ako má vyzerať, ako sa máme ako ľudia k sebe správať, máme obraz, že sme silní, laskaví, zdravi, bohati, máme krásne vzťahy, všetko je ideálne, všetko do seba zapadá. V tomto svete sú len krásne farby.... asi toto poznáme všetci. A hlavne ľudia, ktorí sú frustrovaní, sklamaní životom. Celá naša každodenná myšlienková práca spočíva v neustálom porovnávaní tohto krásneho sveta s našou nie veľmi peknou realitou, kde sú často tmavé farby, hádame sa, je tu samá nespravodlivosť, ľudia sa chovajú ako blbci, frfleme na všetko a keď nie my, tak sa o naše znechutenie postará niekto druhý. A tu je veľmi dôležité, ako na tento nesúlad ideálneho a reálneho sveta reagujeme. Najčastejšie sa nám tento náš reálny svet nepáči a vieme vytvoriť veľmi slušnú agresivitu voči realite. Hovorí sa tomuto aj pýcha a aj keď si to neuvedomujeme, tak svojim správanim vlastne Bohu hovoríme, že tento svet nespravil dobre a my vieme lepšie ako On, ako má vyzerať.
Pritom riešenie je celkom jednoduché. Prijať to, že som veľvyslancom toho nášho krásneho sveta, snažiť sa prinášat Svetlo a Krásu do tejto reality. Môžem sa pýtať svojho sveta, čo môžem spraviť, ako ho tu môžem zrealizovať. Niekedy to nejde, ale často áno a vtedy je to nádherné a cítime veľkú radosť, spokojnosť a najmä vďačnosť. Vtedy sme spojení s našim krásnym svetom, cítime jeho lásku a podporu. On nám verí a vie, že na túto Zem poslal svojho najlepšieho veľvyslanca. V tomto otočení pohľadu je nádej, tvorivosť, mier, láska a spojenie s naším krásnym svetom. Každý máme trošku inú víziu, niekto má víly, delfínov, jednorožcov, iný zas miluje zvieratá a rozumie im a zvieratá jemu, ďalši človek má zase spojenie s Anjelmi, rôznymi bytosťami, hudbou, obrazmi, farbami.... všetko sú to nádherné a čisté prejavy Boha. A tam nám neostáva nič iné, len cítiť lásku, mier, vďačnosť a úctu.
14-ročného chlapca privedla mamina. Naprv vyzeral veľmi naštvaný, že ho sem mama doviedla a cítil sa trápne. Túto bariéru sme veľmi rýchlo preklenuli a za minútu sa chlapec rozplakal. Trápila ho škola a nespravodlivosť, ktorá sa tam na ňom diala. Doma mal potom v bruchu kŕče a bolesti. Chlapec je veľmi citlivý a určite patrí medzi tie špeciálne deti, čo sem majú priniesť niečo krásne.
Tak sme začali pracovať, všetko sme vyčistili, ale nejaké pozitívne riešenie nevzniklo. Ja sa v takých prípadoch zvyknem v duchu pomodlit, alebo aspoň požiadam o pomoc. A opäť pomoc prišla: áno nespravodlivosti sa dejú, a nie je v našej moci tomu zabrániť. Niekedy je to všetko len veľké nedorozumenie. Deti majú nevýhodu, lebo su menší a nedostáva sa im plné ocenenie ich hodnoty. V školách je to veľmi často ako v úľoch a ku koncu roka sú unavené aj deti a hlavne učiteľky. Každý máme svoj osobný príbeh a nie vždy všetko do seba krásne zapadá. A občas sa stane, že sa dostaneme do paľby a pritom sme nič nespravili. S chlapcom sme našli riešenie. Aj keď sa to nedá vždy zvládnuť hneď. Nebrať si veci osobne. Vždy si sám v sebe preskúmať, či mám čisté svedomie. Ak aj mám alebo nemám čisté svedomie, potom môžem rozmýšľať, čo a ako môžem v danej situácii spraviť. A tu je veľký priestor pre sebarealizáciu, tvorbu a môžem priniesť Nebo na Zem. Niekedy sa dá, niekedy nie. A v ani jednom prípade si nemusím zúfať a robiť si zle. Je dôležité rešpektovať seba, aj toho druhého a aj to, čo sa medzi nami stalo. Máme nádej, že sa vždy dá niečo spraviť.
Děti jsou pro mě dar a také určitě i pro Vás. Jedna z nejkrásnějších věcí, při které se mi chce hned smát, je slyšet dětský smích. A nemusí to být jen smích dětský. Smích je krásně nakažlivý. Možná jste viděli před časem video, které jsem sdílela na Facebooku. Jeden člověk se smál a nakazil svým smíchem celé metro. Sami víte, jaké to je příjemné, když se smějete. Proto o něm píšu podrobněji také v e-booku Limity jsou jen v naší hlavě aneb jak mít život ve svých rukách.
Naše tělo je jako počítač, ve kterém máme uložené všechny naše zážitky. Pokud jsou s nimi spjaté pozitivní nebo negativní emoce, tím silněji jsou v nás zapsány. Všichni jsme stejní, narodili jsme se čistí, krásní, dokonalí a takoví jsme i právě teď.
